Umelú krv vedci vyrobili z krvi darcov, keď z nej pomocou magnetických
guličiek získali kmeňové bunky, ktoré sú schopné stať sa červenými
krvinkami. Tieto kmeňové bunky sa následne v laboratóriu hromadne množia
- za približne tri týždne vznikne z pol milióna kmeňových buniek 50
miliárd červených krviniek. Následne sa odfiltrujú a sú pripravené na
transfúziu.
Odborníci vysvetľujú, že transfúzie krvi budú vždy závisieť od
pravidelných darcov. Cieľom je však vyrobiť krv vzácnych krvných skupín.
Je to dôležité najmä pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pravidelné
transfúzie, ako sú napríklad pacienti s kosáčikovitou anémiou.
Ak sa krvné skupiny darcu a prijímateľa čo najpresnejšie nezhodujú,
organizmus novú krv odmieta a liečba zlyháva. Nejde pritom len o skupiny
A, B, AB a 0, ale o oveľa presnejšie zhody krvných podskupín.
Lekári v prvej klinickej štúdii podali pacientom malé množstvo umelej
krvi, aby videli, ako sa bude správať v ľudskom organizme. Domnievajú
sa, že umelé krvinky by mohli v tele pacienta vydržať dlhšie, ako
krvinky priamo od darcu. Bežne sa totiž na transfúziu používa kombinácia
starých a nových krviniek, no umelé krvinky sú vždy "čerstvo vyrobené" a
teda schopné vydržať dlhšie, čím by pacienti absolvovali menší počet
transfúzií.
Metóda výroby umelej krvi má však aj nevýhody – je finančne nákladná a
existuje možnosť, že darcovské krvinky, z ktorých sa tvoria umelé
krviny, sa po určitom čase vyčerpajú.